"Na exitenciu upírov je najviac podložených dôkazov, no napriek tomu v nás nikto neverí :["

Únor 2010

Thomas - Žiadosť o ruku

1. února 2010 v 19:48 Alex Brian-Clyde
Bola veľká prestávka a ja som si práve vyberala knihy zo skrinky na ďalšiu hodinu. Po prestávke som mala mať fyziku s tým najhorším učiteľom na škole. Ako veľká strela ku mne pribehla Natalie. Skoro spadla zo schodov. Bolo ťažké, nevybuchnúť od smiechu.
,,Alex, Alex, dnes máte s Christopherom výročie, však?" spýtala sa.
,,A to si utekala len preto?" čudovala som sa.
,,A nie je to veľká vec?"
,,My to tak neberieme. Ale je to milé, že si si spomenula. Ďakujem. Páni, ty dávaš do nášho vzťahu viacej energie ako on," povedala. Natalie sa zatvárila nešťastne. Rýchlo som zmenila tému. Potom sa už trochu odreagovala. O pať minút už malo zvoniť.
,,Poď, ideme na hodinu," povedala som a spolu sme odišli do triedy.
Hodina prebehla veľmi rýchlo. Vobec som sa nesústredila. Myslela som na Christophera a na náš vzťah. Vobec nevyjadroval svoje city a bol čím ďalej, tým viacej v práci. Určite na naše výročie zabudol. A vraj upíry na nič nezabúdajú. Dnes ma ani nepobozkal. Ako keby som neexistovala.
Po hodine som išla s Natalie domov. Odprevadila som ju a odišla som. Christopher ako obyčajne nebol doma ale mňa viac zaujímali dvaja upíry, ktorí stáli predo mnou. Za nimi sa objavila mama.
,,Alex, máme návštevu. Potrebovali sa tu schovať. Veď vieš, Volturiovci zase vyčíňajú," povedala.
,,Jasné, mne to nevadí," povedala som. Až teraz som si mohla dvoch mužov lepšie poprezerať.
Prvý bol starší, mal svetlo hnedé vlasy, až do blond. Bol asi taký vysoký ako muž vedľa neho a bol chudý.
Druhý bol krásny. Mal krátke blond vlasy, skvelú postavu a bol to proste nádherný muž. Zrazu podišiel ku mne.
,,Ahoj, ja som Thomas. Ty musíš byť Alexandra," povedal a pobozkal mi ruku. Pri ňom som nebola schopná povedať ani slovo.
,,Možeš mi h...hovoriť Alex," dostala som zo seba. Thomas sa na mňa usmial.
,,To je moj otec Frank," povedal a ukázal na toho druhého upíra. Ten nám zakýval a ďalej sa rozprával s mojou mamou.
,,Nechceš sa ísť poprechádzať vonku?" spýtal sa. Ja som prikývla a išla s ním. Skoro celý deň sme strávili v parku. Bolo mi s ním skvele. Dokázal, aby som zabudla na svoje starosti. Prežila som po dlhom čase konečne deň bez problémov.
Už sme stáli pred naším domom.
,,To bolo super. Mohli by sme si to zopakovať. Možno na ďalšom rande," povedal.
,,Nie, nie, to nebolo rande. Ja priateľa mám," namietla som.
,,Aha a kde je? Ešte som ho nevidel," spýtal sa. Zastavili sme pri vchodových dverách.
,,Asi v práci," povedala som smutne a sklonila hlavu. Thomas mi ju ukazovákom zdvihol.
,,Prečo si taká smutná?" spýtal sa.
,,Nemá zmysel všetko vysvetľovať," povedala som. Mal ísť ešte na lov, tak som sa s ním rozlúčila a vošla do domu.
Na chodbe stála Natalie. Rýchlo pribehla ku mne.
,,Čo to malo znamenať? Ten chlap ťa chcel buď objať alebo pobozkať," povedala nahnevane. Ja som ju ukľudnila.
,,Neboj, je to len známy, ktorý tu bude chvíľu bývať," povedala som. ,,Ale musím uznať, že mi Thomas trochu chýba," priznala som.
,,Ale veď ty máš Christophera," povedala. Ja som prikývla.
,,Ja viem. Ale čo mám robiť?" spýtala som sa zdesene.
,,No viem čo urobím ja. Nebudem sa učiť na písomku z dejepisu. Ty ma teraz potrebuješ asi oveľa viac," povedala a objala ma. Keby som mohla, určite by som už plakala. V takejto situácii som ešte nikdy nebola. S Natalie sme vyšli do mojej izby.
,,No neviem, Alex. Ísť na rande s niekym iným nie je dobrý sposob ako osláviť vaše výročie. Musíš sa s Thomasom rozísť," povedala.
,,Nemožem sa s ním rozísť, veď s ním ani nechodím," povedala som. ,,Poviem všetko Christopherovi. To bude najlepšie."
,,Musíte sa spolu porozprávať," povedala. Potom jej zazvonil telefón. Musela ísť domov. Rozlúčila som sa s ňou a ľahla si na posteľ. O chvíľu prišiel Christopher. Nebol vo veľmi dobrej nálade. Vstala a podišla som k nemu.
,,Christopher! Konečne si tu. Musíme sa porozprávať," povedala som.
,,Ja viem len jedno, čo musíme. Musíme sa rozísť," povedal. Ja som neverila svojim ušiam.
,,Christopher, o čom to hovoríš?" spýtala som sa. Ničomu som nechápala.
,,Nefunguje to Alex," povedal.
,,To už si počul o Thomasovi? Viem ako to vypadá ale je to úplne inač."
,,O tom som tiež počul. Nechcem ťa už vidieť Alex, je koniec," povedal a odišiel. Ja som tam stála a uvedomovala som si, čo sa stalo. Je koniec. Všetkému, čo sme prežili. Všetko je preč. Rýchlo som vybehla z domu a utekala do lesa. Hľadala som Thomasa. Len on ma mohol v tejto chvíli ukľudniť. Našla som ho asi po hodinovom pátraní, ako pije pumu.
,,Alex, čo sa stalo?" spýtal sa a podišiel ku mne.
,,Je koniec," povedala som a rozplakala som sa. Bol to plač bez slz. Thomas ma objal a privinul k sebe.
,,So mnou ti bude lepšie Alex," povedal a hladil ma po vlasoch.
,,Ja už neviem, čo by som chcela. Je to všetko také ťažké," vzlykala som.
,,Alex, ja už odchádzam domov. Volturiovci sú už preč. Nechceš ísť so mnou?" spýtal sa. To bolo neuveriteľné. Veď sme sa poznali sotva dva dni. Ale potrebovala som oddych preč od rodiny. A chcela som skúsiť nový život. Bez rodiny. Bez Christophera.
,,Áno," povedala som.
,,Vážne chceš so mnou ísť?" spýtal sa prekvapene. Ja som to myslela vážne. Nevydržala by som byť doma spoločne s Christopherom. A po tom, čo povedal ani on so mnou. Odísť bola najlepšia možnosť.
Prikývla som. Thomas sa zoširoka usmial. Bol šťastný. Asi ma mal vážne rád. Ja som netušila, čo k nemu cítim. Mala som ho rada ale nebolo to to, čo s Christopherom. Christophera som z duše milovala, a aj ho milujem, aj po tom čo sa stalo. Stále som tomu nechápala. Aj keď bol často v práci, myslela som, že ma má tiež rád. Že mu na mne aspoň trochu záleží. Že pre neho aspoň niečo znamenám. A všetko bolo po pár minútach preč. Za pár minút dal Christopher zbohom všetkému, čo sme spolu prežili.
,,Nebudeš ľutovať," povedal Thomas. Pozrela som sa do jeho žltých očí. Niečo mi na nich nesedelo. Nebola to normálna farba upírov vegetariánov. Niečo bolo inač. Prestala som sa tým ale zaoberať. Po tom všetkom som asi videla všetko inač. Usmiala som sa, ale bolo vidno, že to je nasilu. On si to všimol.
,,No ták! Usmej sa poriadne," povedal prosebne. Ja som sa o to pokúsila. Nevyšlo to. Nechala som to tak. Thomas sa tým už potom nezaoberal.
,,Dúfam že si nejdeš domov po veci. Že nie?" povedal vystrašene. To ma zarazilo.
,,Nie. Nechcem sa tam vrátiť. Ale prečo nechceš aby som tam išla?" spýtala som sa.
,,No vieš, asi by to nebolo dobré. Chápeš. Nemala by si pokoj. A to nechcem," povedal a chytil ma okolo pliec.
,,Poď. Ideme," povedal a popohnal ma smerom von z lesa. Vedel presne, kde má ísť. O niečo neskor sme už bežali. Bežali sme celú noc a okolo deviatej sme boli v Mikkeli.
,,Ty žiješ v Mikkeli?" spýtala som sa. Thomas prikývol.
,,Síce pochádzam s New Yorku ale celý svoj život som žil tu, v Mikkeli. Prešli sme celé mesto a prišli až k domu na kraji mesta. Dom bol nádherný. Skor to bola vila. Bol najvačší v celej ulici. Mali aj nádhernú záhradu a veľkú terasu.
,,Páni, nevedela som, že žiješ v takejto vile," povedala som.
,,No áno. Otec je v tomto meste známy podnikateľ," povedal Thomas a pozval ma dnu. Vo vnútri to bolo ešte krajšie. Vošla som do obývačky a sadla si na veľký červený gauč. Bol veľmi pohodlný. Tu sa určite žilo skvele.
,,Tvoja izba je hore. Potom ti ju ukážem," povedal a sadol si ku mne. Bolo to také zvláštne, keď sedel pri mne takto blízko. DOmyslela som si, čo chce asi urobiť. Nechcela som byť s ním. Myslela som na Christophera. Thomas sa ku mne pomaly nakláňal.
,,Nie. To nejde," povedala som a prudko vstala.
,,Čo sa deje?" spýtal sa.
,,Nemožem. Ešte pred chvíľou som sa rozišla s Christopherom. Nechcem hneď chodiť s niekym iným. Daj mi čas," povedala som.
,,Dobre. Ja počkám," povedal kľudne.
,,Idem hore," povedala som a vybehla som po schodoch. Nevedela som, kde mám izbu, tak som vošla do tej najbližšej. Bola celá modrá, typovala som, že patrí Thomasovi. Nebola tam žiadna posteľ. Sadla som si do kresla a rozmýšľala. Nemala som ani tušenia, čo tu budem robiť. Frank sa nevrátil a ja som bola v dome s mužom, ktorý ma má rád, ale ja ho nemilujem. Začínala som si myslieť, že príchod tu nebol až taký dobrý nápad.
Bola som tam celý týždeň. Frank prišiel na druhý deň. Trochu sa mi uľavilo. Vraj od vtedy, čo som odišla, u nás už nebol. To bola škoda, lebo som chcela vedieť, ako žijú bezo mňa.
Thomas sa stále pokúšal, aby som ho mala radšej. Aby som ho milovala. Ale to nešlo. Moje srdce patrilo len jednému mužovi. Christopherovi. Stále som naňho myslela. Ako sa mu darí, keď s ním nie som. Napadali ma len samé hrozné veci. Že mu je bezo mňa skvele. Že mu vobec nechýbam. Thomas bol veľmi milý, snažil sa, aby som naňho zabudla. Robil všetko preto aby som bola s ním a prestala na Christophera myslieť. Tvárila som sa, že mu to ide, ale len preto, aby mal radosť.
Asi o týždeň som bola s Thomasom na love. Bola som poriadne smadná. Vypila som tri pumy a jedného medveďa. Thomas toho veľa nevypil. Len sa na mňa pozeral. Bolo mi to trochu nepríjemné ale bola som príliš smadná aby som to začala riešiť. Vrátili sme sa domov až večer, okolo desiatej. Zrazu zazvonil telefón. Nikdy do tohto domu nikdy nevolal. Bolo to nezvyčajné. Thomas chcel rýchlo zdvihnúť ale ja som ho predbehla. Bola to Elen.
,,Alex, preboha, som taká rada, že ťa počujem," povedala.
,,Elen! Ako si vedela, že som tu?" spýtala som sa.
,,Vyhľadala som si v zozname Frankovo číslo. Trvalo mi to celý týždeň. Na to ale teraz nie je čas. Alex, Christopher zmizol," povedala.
,,Čo??" spýtala som sa vystrašene.
,,Deň na to ako si odišla, zmizol aj on. Ako keby sa pod ním prepadla zem. Nemožeme ho nájsť," povedala. To nie je možné.
,,Hneď prídem. Spolu ho nájdeme," povedala som. Elen súhlasila. Rýchlo som sa s ňou rozlúčila a zložila.
,,Nechoď ho hľadať," ozval sa Thomas za mnou.
,,Ako to myslíš? Musím ho nájsť!" povedala som.
,,Veď ťa opustil! Oni ho nájdu aj bez teba," zdvihol hlas. To nemyslel vážne. V tej chvíli som sa naštvala.
,,Nepočul si, že už ho hľadajú týždeň a nemajú žiadnu stopu?" spýtala som sa nahnevane.
,,Ja som sa ho zbavil!" vykríkol. Nemohla som tomu uveriť.
,,Čože?!" spýtala som sa. Išla som normálne vybuchnúť.
,,Počula si dobre. Frank sa ho zbavil. Nikdy ho nenájdu. Ale ty možeš byť so mnou. Budeme spolu," povedal. Až potom som si niečo uvedomila.
,,Tvoje oči," povedala som.
,,Čo?" spýtal sa.
,,Tvoje oči! Ty nie si vegetarián. To sú šošovky!" vykríkla som. Thomas sa zákerne usmial a vybral si šošovky z očí. Až teraz som si všimla jeho krvavo červené oči.
,,Ja som to vedela."
,,No ták Alex, zostaň so mnou," prosil. Bolo mi z neho zle. Na vracanie.
,,Nikdy. Hnusíš sa mi. Zmizni z mojho života. Jediný, koho milujem je Christopher," povedala som.
,,Snažil som sa, aby si naňho zabudla," povedal.
,,Nevyšlo ti to," zaškľabila som sa.
,,Aspoň som vás rozdelil."
,,Rozdelil?" spýtala som sa nechápavo. Thomas sa usmial a zmenil celý svoj výzor. Vyzeral úplne ako Christopher. Dokonca aj hlas mal ako on.
,,To si bol ty!" povedala som. Všetko to urobil on. Takže Christopher ma miluje. Hneď sa mi zlepšila nálada.
,,Áno, ja. A ty si naletela," povedal.
,,Už ťa nikdy v živote nechcem vidieť. Nikdy," povedala som a rozbehla sa z domu. Rozbehla som sa smerom domov. Na druhý deň som bola tam. Prišla som až k domu a uvidela mamu a Taylor vonku. Hneď sa rozbehli ku mne.
,,Alex!" vykríkli obidve. Silno ma objali a ja ich. O chvíľu vyšla vonku aj Brandy. Bola rovnako šťastná. Potom prišli aj ostatní. Mali aspoň o trochu lepšiu náladu.
,,Neviete, kde by mohol Christopher byť?" spýtala som sa. Všetci pokrútili hlavami.
,,Na druhý deň sa nevrátil z práce. Bol preč. A už predtým pár týždňou nebol na love. Teraz bude určite veľmi smadný," povedala mama.
,,To bol Thomas. To on zapríčinil náš rozchod. Zmenil sa na Christophera a prišiel za mnou. Myslela som, že je to Christopher. Naletela som mu," povedala som a dodala: ,,On uniesol Christophera. Povedal mi to, ale nemám ani tušenia kde ho schoval." Vošli sme do domu a začali ešte raz prehľadávať dom. Nikde nebol. Práve som prehľadávala pivnicu, keď som pri stene uvidela niečo čierne. Až keď som podišla bližšie, uvidela som krabičku. Zdvihla som a otvorila ju. V nej sa nachádzal krásny snubný prsteň s veľkým diamantom. Bol nádherný.
,,Mami!" vykríkla som. Hneď všetci boli pri mne. Ukázala som im prsteň.
,,Aaron, nie je tvoj?" spýtala som sa.
,,Nie, ja nemám u seba snubný prsteň," povedal. Potom mi došlo, komu patrí. Bol Christopherov. Chcel ma požiadať o ruku. Nemohla som tomu uveriť.
,,O moj bože," povedala som a celý čas sa dívala na prsteň. Aaron prešiel vedľa mňa a oprel sa o stenu.
,,Tak, našli sme Christopherov snubný prsteň ale jeho nikde. Tak, čo urobíme?" spýtal sa a buchol rukou do steny. V stene sa objavila puklina. Tá stena bola dutá.
,,Aaron!" vykríkla som. On sa obzel a uvidel tiež tú puklinu.
,,Christopher!" znovu som vykríkla a podišla k stene. Ukázala som ostatným, nech ustúpia a celou silou som kopla do steny. Stena praskla a po kúskoch spadla na zem. S ňou spadol aj Christopher. Bol v bezvedomí. Chytila som ho a pomaly položila. Vyzeral hrozne.
,,O moj bože, Christopher. Preber sa," povedala som zúfalo. Otočila som sa k Elen.
,,Daj mu energiu," poprosila som.
,,Ale od koho? My sme na love ešte neboli," povedala.
,,Ja som bola. Daj mu moju," povedala som.
,,A čo ty?" spýtala sa.
,,O mňa sa nestaraj. Rýchlo," prikázala som jej. Elen poslúchla a zatvorila oči. Ja som sa celý čas pozerala na Christophera v mojom náručí. Cítila som, ako mi niečo berie energiu, čím ďalej, tým viac.
,,Alex, už nie," povedala.
,,Ešte sa neprebral. Daj mu ešte," Elen znova zatvorila oči. Krútila sa mi hlava a bolo mi zle. Ale Christopher potreboval energiu oveľa viac ako ja.
,,Elen, dosť," povedala mama a Elen prestala. Bolo mi strašne zle a bola som unavená. Christopher pomaly otvoril oči. Rýchlo vstal a to bolo posledné, čo som videla. Pomaly sa mi zatvárali oči a odpadla som.
Prebudila som sa o niekoľko hodín neskor. Mala som veľa energie. Bolo mi už oveľa lepšie.
,,Je ti dobre? Boli sme na love a dali ti našu energiu," povedala mama, ktorá sedela pri mne. Boli pri mne všetci, okrem Christophera.
,,Christopher," povedala som a rýchlo sa posadila. Zakrútila sa mi hlava.
,,Neboj sa, je v poriadku. Je dole. O chvíľu príde. Ty odpočívaj," povedala mama a ja som si znovu ľahla.
,,Zobrala som ti príliš veľa. Nič ti neostalo. Nabudúce to už neurobím. Aj keby si neviem ako prosila," povedala Elen. Ja som sa len usmiala. O chvíľu sa vo dverách objavil Christopher.
,,Necháme vás osamote," povedala mama a všetci s ňou odišli. Christopher si sadol ku mne.
,,Ako sa cítiš?" spýtal sa.
,,Je mi už lepšie. A ty?"
,,Je mi skvele. Vďaka tebe," povedal.
,,Čo by som pre teba neurobila," usmiala som sa.
,,A čo Thomas?" spýtal sa.
,,Musíš začínať? Bola som tam týždeň a mala som toho až po krk. Nemilujem ho ani som ho nikdy nemilovala. Ty si jediný, koho milujem najviac na svete," povedala som.
,,Aj ja ťa milujem, Alex," povedal. Toto som z jeho úst už tak dlho nepočula. Potom siahol do vrecka a vytiahol známu čiernu krabičku.
,,Schovával som ju už pár týždňov. Nevedel som, ako sa ťa mám nato spýtať. Bál som sa, že odmietneš. Povedali mi, že si ju našla. Asi keď ma Frank ukrýval, tak mi musela vypadnúť," povedal. Ja som si pomaly sadla a Christopher si kľakol. Už som dobre vedela, načo sa chystá.
,,Už sa nebojím sa ťa to spýtať. Lebo viem, že patríme k sebe. Milujem ťa a chcem s tebou byť navždy," povedal a ešte raz sa nadýchol. ,,Vezmeš mi ma?" spýtal sa. Aj keď som vedela, čo chce urobiť, bola som veľmi prekvapená. Chcela som hneď povedať áno, ale nemohla som. Až po chvíli sa mi to podarilo.
,,Áno," povedala som. Christopher vstal a nastokol mi prsteň na prst. Sedel dokonale. Potom ma pobozkal. Bolo to také krásne. Tak mi to chýbalo. Potom som ho silno objala.
,,Už nebudem toľko chodiť do práce. Myslel som na to, že dám výpoveď. Už ťa nechcem stratiť," povedal.
,,Nie, nie, nemusíš dávať výpoveď. Len nebuď v práci tak dlho," povedala som a usmiala sa.
,,Pre teba všetko," tiež sa usmial. Ľahol si ku mne a objal ma. Ležala som na jeho hrudi. Voňal tak nádherne. Strašne mi chýbal.
,,Milujem ťa," povedala som.
,,Aj ja teba, Alex. Aj ja teba," povedal a takto sme spolu ostali celú noc.