"Na exitenciu upírov je najviac podložených dôkazov, no napriek tomu v nás nikto neverí :["

Stretnutie s Brandy

14. ledna 2010 v 21:33 | Elen |  Elen Clyde
S Aaronom sme sedeli v obývačke a pozerali sme telku. Aaron sa ku mne naklonil.
"Nám na teba chuť." pošepkal mi. Najprv som sa tvárila, že som to nepočula ale úsmevu som sa ubrániť nemohla. Chytila som ho za ruku a viedla do našej izby. Ihneď ako som zatvorila dvere som sa mu vrhla okolo krku a vášnivo ho pobozkala. Takéto chvíľky boli vždy ako keby som sa vznášala. Len sťažka som vnímala krik Debbie a Taylor. Aaron si šiel obliecť nohavice a ja som zostala ležať na posteli.
,,Hálo! Mám pre vás správu!" zakričal Christopher. Aaron si rýchlo obliekol košeľu ale netrafil gombík do správnej dierky, takže celý efekt vyzeral ako keby ho obliekal 5-ročný chlapec. Ja som si obliekla prvé šaty, ktoré som mala na vešiaku v šatníku. Boli čierne a bez zipsu, zaväzovali sa len vzadu na mašľu a hneď sme utekali dole.
Cristy s Debbie a TayTay už sedeli na gauči, Chris sa postavil za gauč. Ja som si sadla na operadlo sedačky a Aaron sa postavil vedľa mňa. Ema a Emily si sadli na zem pod gauč. Alex si tiež po chvíli sadla.
,,Milá rodinka. Alex a mňa napadlo, že by sme išli na návštevu k rodine upírov v Salt Lake City. Ešte by som chcel zobrať dvoch členov rodiny zo sebou. Nebolo by dobré keby išli všetci. Tak kto pôjde?" povedal Christopher. Prvá sa prihlásila Ema.
,,Ja chcem ísť, prosím," povedala. Nakoniec sa zhodli na tom, že pôjdem s nimi.

Prešiel týždeň a večer odchádzame do Salt Lake City. Ešte som si balila posledné veci. Hodila som ďalšiu cestovnú tašku na posteľ. Brala som si so sebou kufor, jednu cestovnú tašku a jednu príručnú. Radšej si so sebou zoberiem viac vecí aj keď asi všetky nebudem nosiť. Poukladala som tam pár vecí ale musela som prestať. Aaron ku mne prišiel a zozadu ma objal okolo pásu a pobozkal ma na krk.
"Aaron, musím sa zbaliť."
otočila som sa k nemu. No on ma len objal.
"Budeš mi chýbať." povedal.
"Veď budem preč len chvíľu" ubezpečovala som ho. Bol sotva obed a zvyšok dňa som strávila s Aaronom. Boli sme spolu ešte na love a chvíľu sme zostali na našej lúke. Domov sme sa vrátili až o nejakej tretej. Len som si zobrala veci a museli sme vyraziť.
"Tak ahojte" povedala Alex. A vyšla zo dverí. Christopher, ja a Ema sme ju nasledovali. Na letisko sme prišli asi hodinu a pol pred odletom. Christopher pred pár dňami vybavoval letenky a pasy. Vždy nám ich robil nejaký muž z Laplandu ale nikdy sme sa nestretli, takéto veci mal na starosti Chris alebo Christopher. Moje obľúbené falošné meno bolo Amy Grandhill ale na terajšom pase som mala Elen Clyde. Ach je dobré byť sama sebou ešte aj na pase. pomyslela som si a usmiala som sa. Kontrola šla hladko a za hodinu sme už sedeli v lietadle. Ledva- ledva sme dosiahli stálej výšky, keď mi zapípal mobil. Bola to SMS od Aarona.
"Už teraz mi chýbaš."
"Aj ty mne." odpísala som a pridala smutného smajlíka. Zvyšok letu som sa pozerala von oknom. Bolo to pekné. Nikde nič len tma a v strede tej tmy záplavy svetielok. Mala som rada lietanie v noci, radšej ako cez deň. No celý let ubehol celkom rýchlo.
"A sme tu. Salt Lake City," povedal Christopher keď sme vystúpili z lietadla. Vyzdvihli sme si batožinu a vyšli z letiska. Salt Lake City bolo pekné mesto.
"Vieš presne kde bývajú?" spýtala sa Alex.
"Presne nie. Ale môžem sa spýtať," povedal Christopher a usmial sa. Taxíkom sme prišli až na ulicu blízko veľkého lesu.
"Myslíš si že budú bývať niekde tu?" spýtala som sa.
"Musia žiť niekde pri alebo aj v lese. Predsa za potravou nebudú chodiť ďaleko," povedal. Spýtal sa na Velvetovcov pár ľudí ale nikto nič nevedel až na jedného poľovníka.
"Vy hľadáte rodinu Velvetovcov?" spýtal sa.
"Áno," povedal Christopher.
"Bývajú za mestom na malej čistinke na začiatku lesa. Chodím tadiaľ loviť. To uvidíte," povedal.
"Ďakujeme," poďakovala Alex. Išli sme smerom, ktorým nám ukázal a na čistinke pri lese stál veľký dom s terasou, peknou záhradou a veľmi veľkou garážou.
"Asi majú veľa áut," poznamenal Christopher. Podišli sme k dverám a Christopher na ne zaklopal. Otvoril nejaký muž. Mal krátke čierne vlasy. Bol vyšší ako ja ale to asi všetci muži. Pod košeľou sa mu rysovali svaly. Vyzeral na nejakých 25- 30. Keď nás uvidel, usmial sa.
"O môj bože, Christopher! Christopher Clyde! Tak rád ťa vidím!" povedal celý nadšený a Christophera objal. Oni sa poznajú?
"Vy sa poznáte?" spýtala sa Alex.
"Raz v živote sme sa stretli. Ale veľa som o tebe počul, Christopher. Poďte ďalej, čo tu len tak stojíte," povedal a pozval nás dnu. Vo vnútri to vyzeralo ešte krajšie ako zvonku. Vyzdobená chodba bola pozlátená veľkým schodiskom. Snažila som sa neobzerať sa príliš okolo ale pritom si všetko všimnúť.
"Máte to tu veľmi pekné." povedala som.
"Ďakujem. Snažíme sa, aby to tu vyzeralo čo najlepšie."
"Tak William. Predstavujem ti moju družku Alex, dcéru Elen a Alexinu sestru Emu. Dievčatá, toto je William Velvet," povedal Christopher.
"Veľmi ma teší. Môžete ma ale volať Will. Som veľmi rád že ste prišli," povedal Will. Urobil malý krok k Alex a pobozkal jej ruku. Správal sa ako pravý gentleman. Z horného poschodia práve zišlo dievča. Mala svetlé blond vlasy, ktoré jej siahali po plecia. V ruke niesla vázu s kvetinami a vankúš.
"Will! Prestaň tu flirtovať!" povedala a s úsmevom doňho udrela
vankúšom. Will sa narovnal a tiež sa na ňu usmial. Ona zatiaľ rýchlo odniesla vankúš do obývačky a vrátila sa.
"Vítam vás tu. Počula som vás z hora. Ja som Lillian, Willova drahá polovička, však?" povedala a pozrela sa na Willa. Will podišiel k nej a dal jej pusu na líce. Usmiala som sa.
"Dievčatá! Máme návštevu!" zvolala Lillian a o chvíľu zišli dole štyri dievčatá.
"Tak toto sú Beth, Ebi, Tyra a Vanda." Tyra mala dlhé medové až zlaté vlasy, bola vysoká asi ako Alex. Beth mala dlhé červenohnedé vlnité vlasy. Ebi mala čierne vlasy a Vanda mala čierne, husté, kučeravé vlasy, bola o dosť vyššia od Alex nieto ešte odo mňa. My sme sa tiež predstavili. Will potom všetkých pozval do obývačky. Z terasy mali akurát výhľad na les. Christopher začal diskutovať s Willom a tak ja, Ema, Beth, Ebi, Tyra a Vanda sme šli hore. Rozprávali sme sa o našich záujmoch, o chalanoch, o hudbe a rozprávali sme si rôzne historky. Večer prišli domov aj Kassy a Rose. Kassy mala dlhé rovné hnedé vlasy a Rose mala vlnité blond vlasy ale mala ich svetlejšie ako ja. Všetci boli veľmi milí.
Na tretí deň sme šli spoločne na lov. Mali sme ísť len ja, Alex a Ema ale neskôr sa k nám mali pripojiť aj Vanda a Tyra. Za štyri hodiny sme dobehli až do Vancouverru. Lovili sme hlavne losy a pumy ale mne sa priplietol do cesty aj jeden medveď. Zvládla som ho ľavou zadnou. Ani nestihol zaútočiť a jeho srdce už takmer nebilo. Zrazu sme všetky zbystrili pozornosť, pretože sme zacítili upíra. Musela som to prehliadnuť, ako sme sa rozprávali s Beth, Ebi, Tyrou a Vandou. Bola to upírka. Jej vlasy boli hnedé a rovné a vyzerala, že je zo strednej alebo južnej Ameriky alebo možno z Mexika. Bola veľmi zoslabnutá ale jej oči boli krvavo červené.
"Zabite ma, prosím." povedala. Čože?
"Prečo by sme to robili? Nie sme nejaké bezcitné obludy." povedala som. "Z akého dôvodu ťa život tak omrzel?" chcela som ju upokojiť.
"Som monštrum, ktoré musí zabíjať ľudí, aby vôbec prežilo. Mám plnú hlavu spomienok, ktoré by som tam najradšej nemala- a to aj za cenu smrti. A hlavne už štvrtý rok utekám pred upírom, s ktorým som žila 54 rokov v klamstve. Už ma znovu vypátral čo znamená, že teraz asi vychádza na breh Aljašského zálivu. A momentálne už nemám asi žiadnu energiu, lebo som prekonala môj doterajší rekord neloviť dva týždne na tri." Povedala. Nezávidela som jej, dobre viem, čo znamená mať spomienky, ktoré by som najradšej navždy vymazala.
"Počuj, nechcem si ani len predstaviť to, čo si musela prežiť- aspoň podľa toho, čo hovoríš. Ale s tým úplne prvým dôvodom nemáš celkom pravdu." to dievča sa zatvárilo nechápavo.

"Ako to myslíš?" spýtala sa.
"Určite si si všimla farbu našich očí..."prikývla. "To preto, lebo my sa živíme iným spôsobom, ako ty. Iným spôsobom ako väčšina upírov. Nechceme byt monštrá rovnako ako ty nie a preto sme si vynahradili krv ľudí za krv zvierat." dopovedala som.
"Ale...ale to sa dá? Chcem povedať....dodá vám to sily a pritom zabíjate len zvieratá?" stále vyzerala nechápavo.
"Áno, síce nechutí ani zďaleka tak dobre ako ľudská, ale stačí." Aj keď som nikdy neochutnala ľudskú krv ale viem si predstaviť tú chuť.
Otočila som sa k Alex. " Alex, mohla by si, prosím ťa?" Uprela pohľad na to dievča a ono po chvíľke padlo na zem.
"Čo si o nej myslíš?" spýtala som sa Alex."
,Je milá. Ale aj keby sme ju prijali, budeme jej musieť pomôcť," povedala.
"Ema priveď prosím Tyru alebo Vandu. Mali by byť najbližšie." Ema len prikývla a rozbehla sa do lesa. My sme len čakali, kedy sa to dievča preberie. Asi o 5 minút sa prebudila. Zaklipkala očami a snažila sa rozpamätať.
"Kľud, Alex ťa svojim talentom uspať znehybnila. Potrebovali sme sa o niečom súrne porozprávať. Bola si mimo ani nie päť minút. A Ema sa medzitým zbehla po lese poobzerať po našich priateľkách, príslušníčkach amerického vegetariánskeho klanu Velvet" vysvetlila som jej. Mne by sa tiež nepáčilo, keby ma niekto uspal a potom by som nevedela, čo sa deje.
"Veď upíri nemôžu spať. A o akom talente to hovoríš? A je viac takých, ako vy?" S Alex sme na seba nechápavo pozreli.
"Ty nevieš, že niektorí upíri majú nadprirodzený dar? Talent? Schopnosť?" spýtala som sa jej. Pokrútila hlavou.
"No tak teraz už vieš. A áno, viem okrem nás o ďalších 3 takýchto rodinách. No myslím že je ich aj viac." usmiala som sa a snažila sa prejsť na inú tému. "No tak ale k veci. My sme sa dohodli, že keďže sa tvoj bývalý už blíži, nemáš žiadne útočisko, si vyčerpaná a hlavne sa chceš začať stravovať iným spôsobom, či by si nechcela bývať s nami. Naučili by sme ťa žiť bez vraždenia ľudí a ochránili by sme ťa pred bývalým. Sme desaťčlenná rodina a máme rezidenciu v lesoch na severe Fínska. Čo ty na to?" navrhla som jej a dúfala, že Christopher bude súhlasiť. Milo som sa usmiala a Alex prikývla na súhlas.
"Ja neviem. Nechcem vám byť na obtiaž...." povedala.
"Samozrejme že nám nebudeš na obtiaž. Budeme sa tešiť, ak budeme mať novú sestru." prerušila som ju. Dievča ale odmietlo.
"Asi musím odmietnuť. Ja si sama nejako poradím." Tak to nie. Prežila si tak veľa a vie tak málo.
"Prosím, si veľmi milá upírka. Vážne ťa chceme za sestru. Aspoň to u nás skús." prosila som ju. Málokedy som niekoho o niečo musela prosiť, takže som v tom nebola dobrá ale snáď to zaberie.
"Naozaj?" spýtala sa.
"Si píš." Povedala som a aj s Alex sme sa usmiali.
"No tak dobre. Ďakujem vám, ste veľmi milé." pokúsila sa o úsmev, no zrazu padla na chrbát.
"Elen!" skríkla Alex. Kľakla som si k nej a zavrela som oči, aby som sa mohla sústrediť. Prešla som rukami tesne ponad jej plecia. Okolo upírov a ľudí cítim niečo také ako keby mal vzduch okolo nich vyššiu hustotu ako všade naokolo. Niečo takmer hmatateľné. U zvierat to cítim tiež ale nie tak intenzívne. No pri tom dievčati nebolo nič. Nie nič, čo by som necítila ale vôbec nič. Ani známka po energii, keby bola človekom, povedala by som, že je mŕtva.
"Elen, čo sa deje?" spýtala sa Alex.
"Necítim u nej skoro žiadnu energiu. Potrebuje krv. Na lov však nemá sily." povedala som.
"Do kelu! Čo spravíme?" Vtedy prišla Ema a za ňou boli Vanda a Tyra.
"Ahoj Ema. Vanda. Tyra." pozdravila som ich. Ešte stále som kľačala pri tej upírke.
"Čo sa deje?" spýtala sa Tyra.
"Nemá žiadnu energiu. Nelovila tri týždne."
"Elen? Ty máš v dare zahrnutú schopnosť prenášať energiu?" spýtala sa Vanda.
"Áno, prečo....Jasné, prečo ma to nenapadlo. Vanda, ty si hlavička!" vykríkla som nadšene. No na svojich schopnostiach budem musieť značne zapracovať.
"A odkiaľ zoberiem tú energiu?" uvažovala som. Neviem, či by som mala dosť energie aj keď som bola po love. Bola veľmi vyčerpaná.
"Skús od každej z nás trochu. Sme štyri a sme po love. Mám jej dosť." povedala Tyra.
"Tyra, vďaka za nápad." povedala som. "Môžete sa cítiť trochu vyčerpané ale to prejde." Uvedomovala som si, že ak včas neprestanem, môžu skončiť tak ako tá upírka. Chytila som ju za dlane a zatvorila som oči. Predstavila som si energiu okolo Alex, Emy, Vandy a Tyry ako tekuté zlaté prúty zahalené v zlatom prachu vlniace sa okolo nich a potom som ich prijímala do seba zlatými vláknami. Cítila som ako mi prúdia do chrbta, okolo chrbtice, do môjho mŕtveho srdca a vychádzajú cez dlane do upírky. Stop. Skríkla som sama na seba. Vlákna sa prerušili a do mňa prúdila posledná energia. Ešte chvíľu som zostala kľačať pri Brandy a dala som jej časť svojej energie. Po tom medveďovi som jej mala viac než dosť.
"Christopherovi si volala, Ema?" spýtala sa Alex potichu. Stále so mala zavreté oči a nechcela som sa otáčať. Ale cítila som, že sa preberá. Otvorila som oči.
"Už je ti lepšie, môžeš vstať?" spýtala som sa jej.
"Mmm, no....." povedala
a hneď sa postavila.
"Cítim sa skvelo, vďaka Elen....a aj všetkým ostatným." povedala a pozrela sa na Tyru a Vandu. Obidve sa na ňu usmievali.
"Naozaj nemáš za čo." povedala som. A postavila som sa aj ja. Najprv sa mi točila hlava ale inak som bola v pohode.
"A teraz rýchlo smerom k nám. Christopher je pripravený vyraziť." povedala Ema.
"Ešte počkať. Ako sa voláš?" spýtala sa Alex.
"Brandy." povedala a usmiala sa.
"Krásne meno." vzdychla Ema a všetci spolu sme sa vydali cestou k Salt Lake City.
Bežali sme už niečo cez štyri hodiny. Všetci Brandy napäto sledovali. Ale bola v úplnom poriadku. Zastavili sme sa na okraji lesa. Alex vybrala mobil.
"Áno?" ozvalo sa z telefónu. Bol to Christopher.
"Ahoj miláčik. Už sme tu. Čakáme na okraji lesa." povedala som.
"O chvíľu som tam."
"Dobre."
"Ľúbim ťa." povedal.
"Aj ja teba." povedala Alex a zložila. Potom mu volala ešte raz, aby Brandy priniesol šošovky a nové čisté oblečenie.
"Ahojte." pozdravil. Alex ho hneď pobozkala a chytila za ruku.
"Ahoj Christopher. Dlho čakáš?" spýtala som sa.
"Ani nie, možno hodinku, ale za ten čas som jej zohnal niečo na oči a taktiež nejaké nové veci na oblečenie." povedal a začal si Brandy premeriavať. Pustil Alexinu ruku a pristúpil k Brandy.
"Ahoj, som Christopher. Ty sa ako voláš? A odkiaľ pochádzaš? Máš južanské rysy a aj pokožka má tmavší nádych ako naša pod tou belobou." povedal a usmial sa.
"Som Brandy. No a pochádzam zo severovýchodu Mexica."
"Priniesol som ti nejaké oblečenie, slnečné okuliare a pre istotu aj modré kontaktky. Cez tu čiernu budú mať tvoje oči tmavomodrú farbu, po okrajoch na červenej fialovú. Môžeš sa ísť prezliecť, počkáme na teba." povedal a Brandy sa hneď išla prezliecť. O pár sekúnd bola späť.
"Vyzeráš krásne. Ešte ti niečo urobím z vlasmi." zasmiala sa Ema a začala Brandy vyťahovať z vlasov ihličie a lístie.
"Tak. A ešte by sa ti hodilo si niečím umyť tvár a ruky." povedal Christopher a vytiahol z tašky vlhké servítky.
"Ty myslíš na všetko." zasmiala sa Tyra.
"Už si? Môžeme ísť? Letí to už za hodinu. A Ema si si istá, že to zvládne?" spýtal sa Christopher. Ema využila svoj dar a pozrela sa na situáciu očami Brandy.
"Áno, Christopher. A po ceste sme sa jej pýtali, že či dokáže vojsť medzi ľudí a povedala, že keď nie je vysmädnutá, tak v pohode, že Brandy?" povedala a Brandy len prikývla.
"Dobre. Kúpil som nám miesta v prvej rade, je tam väčšie súkromie a nie je to tam tak natrieskané. Letisko je hneď tu, no musíme ešte prejsť kontrolou a podobnými formalitami. No a lietadlá zatvárajú pol hodinu pred letom." povedal Christopher.
"Tak, ďakujeme za všetko. Určite ešte niekedy prídeme, aby sme spoznali aj ostatných členov vašej rodiny. Pozdravte všetkých. Tešilo ma." Christopher podal ruku najprv Vande, potom Tyre.
"Veľmi rada som vás spoznala, snáď sa zanedlho uvidíme." povedala Alex a objala ich.
"Aj my teba, škoda, že už musíte ísť, ale chápeme to." povedala Vanda.
"Určite sa budeme stretávať. A fakt sa teším, keď sa zoznámite aj s Cullenovcami. Sú to veľmi milá rodinka." Tyra sa tiež rozlúčila.
"Ahoj, moja, maj sa dobre." Ema ju silno objala. Počas pobytu u Velvetovcov sa veľmi spriatelili.
"Aj ty, aj ty."
"No a pozdrav všetkých a niekedy zober všetkých k nám na návštevu." povedala Ema Vande.
"Určite prídeme. Radi spoznáme zvyšok vašej rodiny."
"Ahojte dievčatá, strašne mi budete chýbať." objala som ich naraz.
"Aj ty nám, dobre sa postarajte o Brandy." povedala Tyra. Tyra podišla k Brandy a silno ju objala.
"Dúfam, že konečne budeš šťastná." zašepkala jej.
"Ďakujem. Veľmi ste mi pomohli aj vy." objala ju aj Vanda.
"Neboj sa, ostaneme tu, keby ťa sem tvoj ex sledoval a navedieme ho k Willovým starým známym. Momentálne sa nachádzajú v Austrálii, no sú kočovný kmeň. Oni ho pošlú zas preč. Keby sa niečo stalo, dajú vedieť Willovi a on vám zavolá. Drž sa." povedala Vanda.
"Vďaka, aj ty si ku mne taká milá. Snáď sa ešte stretneme." povedala Brandy.
"Určite." usmiala sa Vanda a my sme odišli na letisko. Ešte sme Brandy pozorovali, ale správala sa perfektne.
V lietadle som sedela s Brandy a Emou. Bola by som radšej, keby pri Brandy bol Christopher ale tera, keď viem, čo dokážem, mohla by som ju dostať do bezvedomia skôr než by niekomu stihla ublížiť. Nieže by som chcela ale viete, čo sa vraví "Istota je guľomet."
Ešte som Aaronovi poslala SMS. "Neuhádneš, čo sa stalo." Napísal mi spústu vecí, čo by sa mohli stať ale ani jedna nebola správna. Už som mu ani neodpísala, veď za chvíľu budeme aj tak doma.
"Čo myslíš, čo na Brandy povedia doma?" spýtala sa Alex Christophera.
"Neboj sa, budú ju mať radi ako ostatných." rozprávali sa skoro celú cestu.

Ja som bola ešte stále trochu šokovaná zo svojich schopností a dala som si predsavzatie, že až prídeme domov, začnem cvičiť.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama