"Na exitenciu upírov je najviac podložených dôkazov, no napriek tomu v nás nikto neverí :["

Golf - Pohľad Christophera

22. ledna 2010 v 22:23 |  Christopher Clyde
Sedel som vo svojej pracovni a robil som si ešte nejaké papiere do roboty. No akosi som sa nevedel sústrediť. Po rozume mi behala len jedna osoba. Alex. Od začiatku mi nebola ľahostajná ale bral som ju asi ako Elen. Teraz bol rozdiel v tom, že som vedel, že sa to prehlbuje. Keď som konečne dopísal tie papiere, chcel som ju nájsť. Vlastne som ju potreboval nájsť. Tá potreba sa pre mňa stávala takmer nevyhnutnou. Zbehol som dole schodmi a našiel som ju ako sedí na gauči, hlavu položenú v dlaniach. Vyzerala nešťastne.
"Čo sa stalo?" spýtal som sa. Zdvihla hlavu a ja som zacítil akýsi vnútorný boj, ktorý viedla Alex.
"Nudím sa. Stalo sa ti to už niekedy?" spýtala sa ma.
"A koľkokrát," zasmial som sa.
"A čo si vtedy robil?"
"Hral som..." zastavil som sa a zbehol po golfové palice, čo som mal odložené v garáži. "Golf," dokončil som a usmial sa.
"Golf?" spýtala sa neveriacky.
"Je to zábava," presviedčal som ju. Chytil som ju za ruku a vyrazil do záhrady. Neviem, či to bol dobrý nápad ale konal som impulzívne a už sa to nedalo vrátiť späť.
"Sú už trochu staré, ale hrať ešte vedia," povedal som, ako som si prezeral golfové palice. Vykopal som jamky a zapichol golfové vlajočky a vyrobil tak provizórne golfové ihrisko.
"Pre nás nebude problém odpáliť loptičky ďaleko," povedal so, keď sme sa vracali od poslednej jamky. Po ceste sme sa rozprávali. Bolo prijemné zistiť o nej viac. Cítil som z nej nejakú neistotu ale nevedel som presne od čoho sa to odvíja. Rozprával som jej o svojej rodine, o rodičoch, o súrodencoch, hlavne o mojom mladšom bratovi. Nezvyknem veľmi hovoriť o svojej rodine ale pri Alex som sa cítil akoby ma chápala.
"Ja ale neviem hrať golf. Nikdy som ho nehrala," povedala.
"Neboj, naučím ťa to," ubezpečil som ju a usmial sa.
Chytila golfovú palicu a zaujala golfový postoj. Teda na to, že golf hrá prvý krát jej to šlo celkom dobre. Postavil som sa za ňu a chytil som jej palicu tak, že so sa dotýkal jej rúk. Trochu som cítil rozpaky, ako Alexine, tak moje. Ešte som sa s nikým takto nezblížil a nikdy mi na nikom tak nezáležalo ako na nej. Teda až na Elen ale to je niečo iné.
"Tak a teraz musíš palicou švihnúť silno ako len vieš. Nejako takto," povedal som a švihol palicou. Odpálila loptičku, ktorá letela snáď kilometer, až dopadla ku prvej jamke.
"Páni!" povedala Alex.
"Ideme?" spýtal som sa. Strávili sme spolu celý deň a musím uznať, že to bol úžasný deň. Cítil som, že Alex to cíti podobne. Neviem, či je dobré niečo si namýšľať ale dúfam, že cíti niečo podobné ako ja. Za chvíľu sa naučila hrať tak dobre, že ma dokonca porážala. Odpálila loptičku ku ďalšej jamke. Pomaly sa kotúľala do jamky, keď som ju chytil a zdvihol medzi prstami.
"Mám ju!" povedal som a zasmial sa.
"Ty podvodník! Vráť mi ju!" kričala na mňa Alex a zároveň sa smiala. Začal som utekať a ona sa pustila za mnou. Snažila sa dobehnúť ma. Potom ma niečo napadlo. Zastavil som, otočil som sa a Alex do mňa vrazila. Obaja sme spadli na zem. Pozrela sa mi do očí, nahmatala moju ruku a zobrala mi loptičku.
"A mám ju!" zasmiala sa, vstala a utekala smerom k domu. Rozbehol som sa za ňou. Prestali sme s tou bláznivou naháňačkou a hrali sme ďalej. Len okrajovo som vnímal hlasy z domu. Elen a Cristy sa rozprávali o mne a Alex. Zrazu Alex prestala hrať. Myslím, že jej došlo, čo sa deje. Chvíľu sa na mňa pozerala, potom hodila palicu na zem a rozbehla sa do lesa. Rozbehol som sa za ňou ale nejako som sa neponáhľal. Chvíľu mi trvalo, kým som ju našiel. Už som bol príliš blízko. Zastal som za stromom a vnímal jej pocity. Uvedomila si, čo cíti. Výborne. Mal som radosť ale teraz budú musieť oslavy počkať. Vyšiel som spoza toho stromu.
"Alex! Alex! Si tu?" zakričal som. Rýchlo vstala a skryla sa za obrovský dub. Ale, ale niekto sa tu chce hrať na skrývačku. Prebehol som čo najtichšie ku tomu stromu.
"Ja viem že si tu! Cítim ťa!" skoro som zašepkal. Trošku ju to prekvapilo.
"Choď preč!" zakričala a hneď na to si zakryla ústa. Bola zmätená a chápal som to.
"Chcem ťa odviezť domov," odpovedal.
"Nepotrebujem tvoju pomoc. Domov dôjdem aj sama!" povedala naštvane, no len to hrala.
"Nemôžeš po tom všetkom, čo sa dnes stalo, všetko hodiť za hlavu."
"Veď to chceš, nie? Veď sa vrátim za také dve hodinky a budem sa tváriť, že sa nič nestalo. Necháme to tak!" povedala a trochu ma tým ranila. Vážne si myslí, že po všetkých tých rokoch samoty by som ju nechal len tak odísť.
"Ale ja to nechcem nechať tak!"
"Tu si," povedal som, keď som obišiel strom a prišiel k nej.
"Č...Čo si to p...povedal?" dostala zo seba.
"Že ťa milujem," Pravda väčšinou zaberie. Chcela na to niečo povedať ale ja som jej priložil prst k perám. Potom som ju pobozkal. Urobil som ešte jeden krok ku nej a chytil ju okolo pásu. Objala ma okolo krku. Nakoniec sme skončili sedieť pod tým dubom.
"Milujem ťa," zopakoval som, ako som ju hladil po vlasoch.
"Nemôžem tomu uveriť," povedala.
"Ani ja," usmial som sa.
"Ako to?" spýtala som sa.
"Vieš, také veci ako golf, dokážu ľudí, aj upírov zblížiť." Povedal som a pozrel sa na hodinky. "Už je dosť hodín, Cristy bude mať o teba strach," povedal.
"Nebude, veď som upír. Dokážem sa o seba postarať. A si tu ešte ty."
"Poď," zdvihol som sa a podal som jej ruku.
Pred domom stála Cristy. Keď uvidela, že sa držíme za ruky, len sa usmiala.
"Tá Elen mala zase pravdu," povedala a odišla do domu. My sme išli za ňou.
"Hovorila som ti, že nebude mať strach," povedala Alex.
Elen je mojím dôverníkom už pekne dlho a tak ani ju a ani Aarona neprekvapilo, že sme spolu. Tay Tay a Debbie boli nadšené, Emily s Emou prekvapené. Ale Chris s tým mal trošku problém ale nečudujem sa mu. Tiež by som bol znepokojený, keby niečo takéto urobila Elen ale nakoniec to zobral celkom dobre.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama