"Na exitenciu upírov je najviac podložených dôkazov, no napriek tomu v nás nikto neverí :["

Charakter- Ema

22. ledna 2010 v 22:10 |  Ema Brian-Clyde
Meno: Ema Sára
Dátum narodenia: 16. 6. 1946
Dátum premeny: 23. 8. 1963
Vek: Prežila som 17 ľudských rokov a 46 upírích.
Schopnosti: Dokážem ,,vidieť očami iných." Dokážem sa do ľudí, upírov, vlkolakov tak vcítiť, že sa zrazu akoby na svet pozerám ich očami,akoby som bola v ich tele, vidím veci z ich uhla pohľadu. Taktiež viem veľmi dobre manipulovať s ľuďmi.
Výzor:
Vlasy: Tmavo hnedé.
Oči: Pred premenou zelené, po premene zlaté/čierne.
Postava: Štíhla, 176 cm.
História: Narodila som sa roku 1946 vo Viedni ale keď som mala 5 rokov presťahovali sme sa do Severnej Ameriky za prácou. Nežila som v bohatej rodine preto si viem veci ešte do teraz vážiť ale zato vo veľmi veľkej a šťastnej. Moje detstvo prebehlo úplne normálne až som dovŕšila 17 rokov. Vtedy som si začala užívať život v Amerike a správať sa ako teenagerka. Žila som ,,nočným životom", chodila medzi vyššiu vrstvu. Jedného večera alebo skôr už jednej noci som sa vracala domov.Veľmi som sa ponáhľala lebo všade bola tma a bolo poriadne neskoro. Mala som strach. Spomínala som si na príbehy dievčat, ktoré mi mama rozprávala ako výstrahu. Aj tie dievčatá sa v noci ponáhľali domov ale nikdy tam nedošli. Lebo buď ich niekto zabil alebo znásilnil. Až mi naskočili zimomriavky. Pridala som do kroku. Už som skoro bežala. Bola som taká vystrašená, že som si ani neuvedomila že idem po ceste kadiaľ prechádzajú autá. Zrazu ma ožiarili reflektory a vtom do mňa čosi plnou rýchlosťou narazilo. Odhodilo ma to pár metrov od miesta kde som stála. Domyslela som si, že to bolo auto. Ale prečo nezastavilo? Prečo mi šofér nepodal prvú pomoc? Prečo odišiel akoby sa nič nestalo? Pravdu povediac v tej chvíli ma tie otázky až tak netrápili. Zato ma trápila obrovská bolesť vo všetkých končatinách. Krv mi netiekla alebo mi jasné, že mám kopu zlomení a možno nejaké vnútorné krvácanie a možno som aj ochrnula. Nedokázala som sa pohnúť. Ležala som na studenej, vlhkej zemi a čakala na smrť. V tom sa podo mnou zem stratila. Niekto ma veľmi jemne držal ľadovými rukami. Nedokázala som zdvihnúť hlavu aby som uvidela jeho tvár. Zrazu som však pocítila niečo studené na krku a v zápätí sa mi v žilách rozlieval oheň. Spôsoboval obrovskú bolesť, omnoho väčšiu ako po zrážke s autom. Táto mučivá skúsenosť trvala 3 dni. A potom som zistila čo sa som nou stalo. Premenil ma náš otec a ten ma aj usmernil v mojom novom živote.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama