"Na exitenciu upírov je najviac podložených dôkazov, no napriek tomu v nás nikto neverí :["

Život vo Fínsku

31. prosince 2009 v 16:23 | Elen |  Elen Clyde
Z Helsiniek šli vlakom do mesta Kuopio a potom ešte chvíľu na sever do mestečka Julkula.
Kúpili si starý, opustený dom hlboko v lese ale to im akurát vyhovovalo. Vlastne nikto ani nezistil, že v tom dome niekto býva, pretože Elen nechodila do školy a Christopher nemusel pracovať. Miesto toho učil Elen.
Dobedu ju učil predmety ako matematika, geografia a dejepis alebo sa spolu učili po fínsky. Poobede väčšinou chytila Elen tvorivú chvíľku, zavrela sa do svojho malého ateliériku a niečo vyrábala. Tie veci čo vyrobila väčšinou predala na aukciách alebo podobných akciách pod iným menom. Christopher zatiaľ čítaval knihy. Niekedy si spolu vyrazili na lov alebo sa len tak poprechádzať po meste a okolí.
Jeden deň šla Elen na lov. Nanešťastie sa blízko prechádzali nejaký ľudia. Boli to dve kamarátky, ktoré sa šli prejsť ku potoku. Jedna z nich bola hnedovláska. Obyčajná, nezaujímavá ale tá druhá... Mala typicky detské črty, ktoré Elen stratila, asi keď mala desať rokov. Svetlé, vlnité vlasy, veľké modré oči, bacuľaté líčka a plné ružové pery. A jej vôňa bola taká sladká...oveľa sladšia ako vôňa iných ľudí.
Elen jej závidela. Pozorovala ich z diaľky, obočie stiahnuté hnevom, pery spojené do takmer rovnej línie, v očiach jej plápolal tmavý plameň.
Elen nepoznala závisť, pretože nikdy nikoho nespoznala natoľko, aby mu mohla závidieť. Po chvíli sa spamätala.
Pre boha. Čo to robím?! pomyslela si a rozbehla sa späť domov. Cestou späť si opakovala len jedno slovo.
"Christopher, Christopher..." hovorila si to viac- menej pre seba, no Christopher ju aj tak počul. Práve si v knižnici čítal knihu. Keď začul Elen, zišiel dole po schodoch a čakal ju na verande. Elen sa mu vrhla okolo krku, nohy mu obtočila okolo bokov a hlavu si položila na jeho plece.
"Elen, čo sa stalo?" spýtal sa jej Christopher a niesol ju do domu.
"Videla som nejaké dievča. Mala asi osemnásť rokov ale tvár mala bacuľatú, ako malé dieťa. Vždy, keď sa pozriem do zrkadla, vidím tam mladú upírku, ako ľudským, tak celkovým vekom, ale nikdy som tam nevidela nič podobné tomu dievčaťu. Do teraz som si to neuvedomovala ale teraz sa mi to zdá nespravodlivé. Vyzerala ako smrteľný anjel ale ja už tak vyzerať nikdy nebudem. Nikdy som nič také necítila. Nechcela som nikomu ublížiť."
Christopher sa len usmial. "Ja viem. Myslím, že si práve získala predstavu o tom, čo znamená závisť."
"Závidel si už niekedy niekomu?"
"Keď som bol na vojne, tak sa niekedy stalo, že som cítil závisť ale od kedy som sa stal tým, čím som a od kedy mám teba, tak nemám komu, čo závidieť."
"Nechýba ti láska?"
"Chýba, samozrejme, že chýba ale tá asi chýba každému. Snažím sa na to nemyslieť. A tebe?" Keby sa Elen mohla červenať, tak by sa začervenala.
"Zatiaľ nie. Veď ako by mi mohlo chýbať niečo, čo som nikdy necítila?"
"Mám ťa veľmi rád, vieš o tom?"
"Aj ja teba." usmiala sa na Christophera a opäť šla loviť, pretože bola stále smädná.
Dvadsať rokov žili pokojným životom. Až jedného dňa sa stalo niečo neočakávané.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama