"Na exitenciu upírov je najviac podložených dôkazov, no napriek tomu v nás nikto neverí :["

Stretnutie Brandy a Christophera + let domov

22. prosince 2009 v 18:09 | Brandy Clyde |  Brandy Mendoza Clyde
Po vyše štvorhodinovom behu na našej najvyššie rýchlosti sme prišli k Salt Lake City. Alex aj Ema bežiace pri mne po mne stále nenápadne pokukovali a na chrbte som cítila ďalšie tri páry očí. Samozrejme, mali strach, že sa predsa len prestanem medzi toľkými ľuďmi ovládať. Vedeli však, že asi žiaden krvou živiaci sa upír si nedokáže len tak ľahko vypestovať zvyk loviť len každé dva týždne a preto mi verili. Aspoň som tak predpokladala
Zastavili sme na okraji lesa. Alex niečo vybrala z vrecka. Mobil.
"Ahoj, miláčik, už sme tu. Čakáme na okraji lesa.......Dobre.....Aj ja teba." Keď Alex prvý raz volala Christopherovi, nech mi zaobstará oblečenie a niečo na oči, dosť ma zaskočilo, ako ho oslovila. Ema mi však vysvetlila, že sú pár.
"Ahojte. " Začula som za sebou hlas, a zároveň nás ofúkol vietor. Alex ihneď stála pri Christopherovi a už sa pobozkali. Vyzeral tak na 25 plus mínus a vlasy mal takej tmavej hnedej farby, že človek by ich nerozoznal od čiernej. Nemal ich krátke, ako som si predstavovala. No stále ich má kratšie, ako po ramená. Bol vysoký rovnako, ako Alex a napriek tomu, že bola zjavne mladšia, im to spolu perfektne seklo.
"Ahoj Christopher. Dlho čakáš?" To sa pýtala Elen.
"Ani nie, možno hodinku, ale za ten čas som jej zohnal niečo na oči a taktiež nejaké nové veci na oblečenie sa. " Až teraz sa na mňa pozrel. Vyzeral byť prekvapený, pohľadom si ma premeriaval. Nebolo mi to však nepríjemné. V očiach som mu zrazu zazrela niečo ako súcit? Pochopenie? Až teraz mi došlo, že asi vyzerám dosť biedne. Oblečenie mi stvrdlo zaschnutou soľou z oceánu, vlasy som mala zrejme plné vetvičiek a vedela som, že napriek tomu, že som mala dosť energie, som v sebe nemala skoro žiadnu krv. A to znamenalo, že kruhy pod očami boli dosť výrazné, dúhovka takmer čierna a pleť bledšia, ako zvyčajne. Christopher pustil Alexinu ruku a pristúpil ku mne. Teraz tú istú ruku natiahol ku mne.
"Ahoj, som Christopher. Ty sa ako voláš? A odkiaľ pochádzaš. Máš južanské rysy a aj pokožka má tmavší nádych ako naša pod tou belobou." A nadhodil prívetiví úsmev.
"Som Brandy. No a pochádzam zo severovýchodu Mexica." Odvetila som a pri spomienke na Mexico mnou mimovoľne prebehol záchvev. Christopherovi v očiach zrazu iskrila zvedavosť. Nepýtal sa však viac. Vďaka Bohu.
"Priniesol som ti nejaké oblečenie, slnečné okuliare a pre istotu aj modré kontaktky. Cez tu čiernu budú mať tvoje oči tmavomodrú farbu." Presne ako keď som bola človek. Bola som jediní v meste s tmavomodrými očami. Bola som na ne tak povediac hrdá. Mexičania väčšinou mali čierne a hnedé oči, občas zelené a bledšie modré- skôr dosiva, no ja som mala tmavé modré. A s takými myšlienkami som zašla hlbšie do lesa sa prezliecť........
....... "Vyzeráš krásne. Ešte ti niečo urobím z vlasmi." Smiala sa Ema a už mi rýchlo vyťahovala z vlasov ihličie, lístie a kúsky hliny.
"Tak. A ešte by sa ti hodilo si niečím umyť tvár a ruky." Povedal šibalsky Christopher a z príručnej tašky, v ktorej bolo oblečenie, vytiahol vlhké servítky.
"Ty myslíš na všetko. " Zasmiala sa pre zmenu Tyra.....
"Už si? Môžeme ísť? Letí to už za hodinu." Poháňal nás Christopher.
"A Ema, si si istá, že to zvládne?" pýtal sa Christopher(Ema totiž využila svoj dar a pozrela sa na to- tak, akoby ona dokázala takto neloviť- z môjho pohľadu).
"Áno, Christopher. A po ceste sme sa jej pýtali, že či dokáže vojsť medzi ľudí a povedala, že keď nie je vysmädnutá, tak v pohode, že Brandy?" Pozrela sa na mňa a ja som prikývla s úsmevom na súhlas.
"Dobre. Kúpil som nám miesta v prvej rade, je tam väčšie súkromie a nie je to tam tak natrieskané. Letisko je hneď tu, no musíme ešte prejsť kontrolou a podobnými formalitami. No a lietadlá zatvárajú pol hodinu pred letom." Dohovoril k nám Christopher a teraz sa pozrel na Vandu a Tyru.
"Tak, ďakujeme za všetko. Určite ešte niekedy prídeme, aby sme spoznali aj ostatných členov vašej rodiny. Pozdravte všetkých. Tešilo ma." Podal ruku najskôr Vande a potom Tyre.
"Veľmi rada som vás spoznala, snáď sa zanedlho uvidíme." Alex.
"Aj my teba, škoda, že už musíte ísť, ale chápeme to." Odpovedala Vanda.
"Určite sa budeme stretávať. A fakt sa teším, keď sa zoznámite aj s Cullenovcami. Sú to veľmi milá rodinka." Tyra sa tiež lúčila.
"Ahoj, moja, maj sa dobre." Teraz Tyra objímala Emu.
"Aj ty, aj ty." Odpovedala Tyra.
"No a pozdrav všetkých a niekedy zober všetkých k nám na návštevu." Lúčila sa Ema aj s Vandou.
"Určite prídeme. Radi spoznáme zvyšok vašej rodiny." Odpovedala jej na to Vanda.
"Ahojte dievčatá, strašne mi budete chýbať." Stískala Elen obe naraz.
"Aj ty nám, dobre sa postarajte o Brandy." Odpovedala Tyra a pritom s Vandou púšťali
Elen. Ich pohľady sa teraz upriamili na mňa. Už za tie štyri hodinky behu som si ich obľúbila, no zdráhala som sa objať ich, aby ich to náhodou neurazilo. Tyra sa však na mňa vrhla a ja som jej objatie opätovala.
"Dúfam, že konečne budeš šťastná." Šepkala mi.
"Ďakujem. Veľmi ste mi pomohli aj vy." A Teraz ma už objímala
Vanda.
"Neboj sa, ostaneme tu, keby ťa sem tvoj ex sledoval a navedieme ho k Willovým starým známym. Momentálne sa nachádzajú v Austrálii, no sú kočovný kmeň. Oni ho pošlú zas preč. Keby sa niečo stalo, dajú vedieť Willovi a on vám zavolá. Drž sa." Toto ma dojalo. Bola ku mne taká milá. No naučila som sa krotiť svoje emócie a zvykla som si ich nedať najavo. Preto ani len netušila, ako ma to potešilo.
"Vďaka, aj ty si ku mne taká milá. Snáď sa ešte stretneme."
"Určite." Usmiala sa Vanda a my sme vyšli spoza stromov na letisko. Obišli sme ho a už sme sa ponáhľali k lietadlu. Cítila som, že sú všetci napätý a striehnu po akejkoľvek známke toho že sa neovládam. No ja som sa ovládala perfektne. Vďaka Eleninej schopnosti som nepotrebovala loviť, aspoň kým lietadlo nepristalo........
.......Let bol príjemný, ja som sedela na medzi Emou a Elen a Alex obsadila na sedadlách za nami miesto pri okienku. Vedľa nej sedel Christopher a celú cestu si niečo šepkali. Vedľa Christophera sedel asi 22 ročný chalan a stále po nás pokukoval, alebo hádzal závistlivý pohľad po Chrisopherovi. Stavím sa, že ten to nezaregistroval. Let trval 18 hodín a za ten čas mi Ema s Elen povedali všetko o ich rodine, kto koho má a kto má koľko rokov. Taktiež opisovali okolitú prírodu a rozprávali mi o množstve močiarov, čo sa tam nachádza. Všetko som so záujmom počúvala, no najviac ma fascinovali dary ostatných členov rodiny. Keď dorozprávali, cítila som spýtavý pohľad oboch spolusediacich, no rýchlo som im začala pokladať nezmyselné otázky. Nemala som náladu rozoberať seba. Bolo by dosť divné, keby som tu pred všetkými začala vzlykať bez sĺz. Keď mi došli otázky, zavrela som oči a vedela som, že obe pochopili, že nemám náladu venovať sa svojmu súkromiu....
Teraz sme však už bežali lesom smerom k môjmu budúcemu domovu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 choclit-pee choclit-pee | Web | 22. prosince 2009 v 18:23 | Reagovat

NOVINKA: Soutěž v grafice, navrhni si svůj vlastní časopis. Více info u mě na blogu;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama