"Na exitenciu upírov je najviac podložených dôkazov, no napriek tomu v nás nikto neverí :["

Nová schopnosť

22. prosince 2009 v 22:08 |  Alex Brian-Clyde
,,Ďakujem, že ste ma prijali." povedala Emily.
,,Nemáš začo. Hlavne sa poďakuj Elen." Christopher ju chytil za rameno a viedol do izby. Emily sa pozrela na Elen. Ako som sa na nich pozerala, videla som nával šťastia a radosti. Elen mi hovorila, že vždy túžila po sestre. Ja som tiež chcela sestru. Otec ale ďalšie dieťa nechcel, vraj by sme ho neuživili. Podľa mňa mu o to nešlo. Veď nemal v láske ani mňa. Jeho nič nezaujímalo. Celý život len chodil po krčmách a potom si všetku svoju zlosť vylieval na nás. Za každú maličkosť nás bil. Bol strašne zlý.
Nenávidím ho. Nenávidím ale aspoň s týmito ľudmi možem na to sčasti zabudnúť. Na to utrpenie. Emily bude aj moja sestra ale hneď som videla, že s Elen si bude rozumieť lepšie.
A že Elen si sestru zaslúži viac ako ja.
,,Páni. Táto izba je super. Ďakujem za všetko." povedala Emily a vošla do izby.
,,Ešte raz ti hovorím, nemáš začo. Sme radi že tu si." povedal Christopher.
Vošla som do izby ako jediná okrem Emily.
,,Nechýba ti nikto z rodiny?" spýtala som sa.
,,Možno trochu mama. Ale už som si zvykla žiť sama. Veď je to už doba."
A otec?" to som sa jej chcela spýtať, aký bol jej otec.
,,Otec tiež nebol zlý. Ale už si toho veľa nepamatám."
Nebol zlý. Nebol zlý. Keby moj otec nebol zlý, to by som nebola taká nešťastná.
Ale na druhú stranu, nebola by som tu. Nespoznala by som týchto skvelých ľudí. Moju rodinu, Chrisa. Mojho nového otca. Elen a Christophera a ešte Emily. Ani o jednom z nich by som nevedela. Takže to až také zlé nie je.
,,Mali by sme ísť na lov." povedal Chris.
,,Máš pravdu. Už som smadná." namierila som k dverám. Emily išla za mnou. Vyšli sme z domu a namierili do hlbšieho lesa. Pár metrov od domu by malo na teraz stačiť. Lov prebiehal bez problémov, chytila som pár losov. Keďže som Emily ešte loviť nevidela, sledovala som ju. Lovila veľmi dobre. Keď už som pila posledného losa, zacítila som voňu človeka.
,,Myslíte, že nás videl?" spýtala sa Elen.
,,Neviem. Držte sa radšej stranou." povedal Christopher a postavil sa do predu. Pomaly sledoval, kto tam je. Spoza stromu sa objavili dvaja muži. Vyzerali tak na dvadsať. Boli v nesprávny čas na nesprávnom mieste. Emily sa len prizerala, to sa jej ešte asi nestalo. Nebála sa, to som na nej obdivovala.
Priala som si aby odpadli, aby odišli. Aby sme mohli odísť. Zatvorila som oči a čakala.
Keď som ich otvorila, muži ležali na zemi a nehýbali sa. Nezomreli, lebo by som to cítila.
Christopher stále pomaly pristúpil k nim. Po chvíli sa odtiahol.
,,Spia." povedal.
,,To je čudné, tak zrazu?" spýtala sa Cristy.
,,Niekto musel niečo urobiť. Nič iné mi nenapadá."
,,Ale kto? Ja som to zaručene nebola." povedala mama.
Christopher sa otočil k nám.
,,Na mňa nepozeraj, ja takú schopnosť nemám." povedala Elen.
,,Ja zase viem len narábať so živlom zem. Ja uspať ľudí nedokážem." pridala sa Emily.
,,Zaujímavá schopnosť." poznamenal Chris.
Nakoniec sa všetky hlavy otočili ku mne.
,,Ja?" spýtala som sa.
,,Nikto iný neostáva." Christopher vstal a podišiel ku mne.
,,Ja som len zatvorila oči a chcela som aby odpadli." povedala som.
,,A oni zaspali."
,,Asi tak."
,,Poďme domov kým sa neprebudia." povedal Chris a pobrali sme sa domov.
,,Emily, ako sa ti u nás páči?" spýtala sa Elen.
,,Nikde som sa necítila lepšie." usmiala sa a vykročila rýchlejšie.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama