"Na exitenciu upírov je najviac podložených dôkazov, no napriek tomu v nás nikto neverí :["

Lovestory

22. prosince 2009 v 21:09 | clayton44 |  Aaron Clyde
No lovestory z môjho pohľadu xD

"No poď už ! " kričala na mňa Elen z parkoviska. Podarilo sa im aj s Emily prehovoriť na spoločné nákupy. No ale na koniec som potreboval nove oblečenie a zveriť sa do rúk báb mi pripadalo múdrejšie ako nakupovať sám.
..................................................................................... .....
Navliekli na mňa svetlomodrú košeľu ,vyblednuté rifle ,ktoré boli vložené do členkových topánok. Košeľu som vymenil za tričko ale inak to bolo úžasné.
"Je sexi ,nemyslíš?" opýtala sa Emily Elen. Ale Elen jej neodpovedala. To ma odradilo.
..................................................................................... .....
Na druhý deň som sa ráno vysúkal z postele a hop do školy. Viezla nás Christy a tak som si povedal ,že si kúpim auto ..... Zo zamyslenia ma vytrhol až Elenin hlas.
"Pod už ,lebo prídeme neskoro" povedala.
..................................................................................... .....
Škola mi pripadala nekonečná. Každá minúta ,ktorú som spočítal bez Elen mi pripadala ako večnosť. Neviem čo sa so mnou deje ale cítim určíte city k nej ako k žene. O bože pomyslel som si . Som zaľúbený. Najlepšie som sa cítil na obednej prestávke. Tisol som sa k Elen a tak nenapadne som si privoniaval k nej a jej vlasom. Tak pekne voňala. Po prestávke sme išli k skrinkám a ona si len zobrala knihy a pobrala sa svojim smerom.
"Zdá sa mi, že sa mi vyhýbaš" povedal som jej.
"Nie ,len sa ponáhľam na hodinu" a vytrhla sa mi z rúk. A potom som ju už nestretol. Spýtal som sa Emily či ju nevedela a ona povedala ,že ju videla ako uteká smerom do lesa. A pribúdali ďalšie minúty a ďalšie . Myslel som ,že zomriem.
..................................................................................... .....
Keď som prišiel domov Christopher ma zavolal k sebe.
"Aaron ,pod sem !"
"Áno?"
"Musím ti povedať niečo o Elen" začal .....
"O čo ide ?"
..................................................................................... .....
Pri behu som sa premenil do zvieracej podoby. Konkrétne na vlka.
Pomaly som sa približoval k nej a ona si ma ešte nevšimla. Pokazil som si to len svojou nešikovnosťou. Pod "labou" mi pukol konárik a to ju vyplašilo.
"Aaron."
"Aaron ,ak sa so mnou chceš rozprávať tak to sprav v ľudskej podobe." Prvý krát som sa premenil do svojej podoby pred niekým .....
"Christopher mi povedal o vašom rozhovore " zacal som "a som rád."
"Elen ja viem o všetkom " prestal som hovoriť. Dosť to bolelo. Bolelo ma to ,ako sa kvôli mne trápila moja mala ,milovaná Elen. A strašne som sa za to hambil. Nič lepšie ma nenapadlo a tak som ju pobozkal. Cítil som , ako stuhla pod mojimi rukami , tak som trosku zjemnil svoj bozk.
"Wow" nezmohol som sa na nic viac. Pripadal som si ako totálny idiot. Mal som chuť vstať ,
premeniť sa a utiecť niekam ďaleko.
"Však tu so mnou zostaneš. Zostaneš tu so mnou naveky ? " opýtala sa ma.
"Zostanem. Naveky."
..................................................................................... .....
"Dnes bude slnečno" povedala Elen.
"Vyzerá to tak." Pritakal som. Mne sa do školy dnes vôbec nechcelo. Okrem toho ,už mi liezli na nervy zvedavé pohľady všetkých žiakov na skole ,keď som prechádzal okolo. Alebo tie ich reči. Napríklad ,že mam plastiku ,alebo že som totálny magor ....
..................................................................................... .....
Elen niečo vybavovala s Chritopherom a ja som zatiaľ šiel do jej izby a prevalil som sa do jej kresla , v jej izbe.
"Ideme" povedala Elen keď vošla do izby.
"Kam?"
"Idem do mesta. Ideš so mnou?" opýtala sa. Nahodil som svoj obyčajný výzor v tvári ,keď sa hovorilo o nákupoch. Keď zrazu vybehla z izby.
"Tak týmto ženám ja nerozumiem" pomyslel som si. Rozbehol som sa za ňou. Dobehol som ju až v polovici lesa.
"Ty nám ideš kúpiť posteľ?" opýtal som sa.
"Nemáš z toho radosť?" spýtala sa trochu nechápavo.
"Mam ,ale myslel som ,že to počká." Povedal som.
"Čakala som už dosť dlho. Čakala som na teba. Viem, máme na to večnosť ale načo čakať? Chcem byť s tebou a to je jediné na čom záleží." Povedala. Chvíľu sme len tak oproti sebe stali pozerali na seba.
"Ideme?" opýtal som sa napokon. Posteľ sme vybrali. Bola veľká. Bola obrovská. S Elen sme sa dohodli ,že sa presťahujem k nej do izby. Najprv som chcel ,aby šla ona ku mne. Ale napokon som ustúpil.
..................................................................................... .....
Postel sme mali zlozenu raz-dva a ja somo sa na nu hned aj zvalil.
"Bude to dobré." Povedal som. "Prestaň už toľko obzerať tú posteľ a poď ku mne." Obisla postel a zvalila sa vedla mna do postele.
"Nemali by sme ostatným povedať, že sme spolu?" opytala sa ma.
"Myslím, že si to už všimli ale ak chceš." mykol som plecom. Vstala z postele a zišla dole schodmi.
"Christopher, Chris, Cristy, Alex, Ema, Emily, mohli by ste prísť do obývačky" kričala.
Keď všetci dobehli postavil som sa vedla nej a podal jej ruku. Ale viac som sa sústredil na televízor. Akurát dávali Adamsovcov. Môj najobľúbenejší program ešte v detstve.
"Ako viete, za posledné dni sme prešli veľkými zmenami" začala "A preto sme sa rozhodli bývať spolu." Na chvíľu zavládlo to trápne ticho a ja som mal nutkanie sa niekoho opýtať ako sa ma ,aby som ho prerušil.
"Vy ste spolu , ako spolu?" spýtala sa prekvapene Alex. Všetci v miestnosti boli dosť prekvapení. Okrem Christophera. Ten sa len usmieval od ucha k uchu a opieral sa o zárubňu dverí ...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama