"Na exitenciu upírov je najviac podložených dôkazov, no napriek tomu v nás nikto neverí :["

Charakter+premena:D

22. prosince 2009 v 17:20 | Brandy Clyde |  Alec Clyde
Meno Upíra: Alec Clyde

Výzor: obrovský vlk, vysoký 1,3metra, hustá srsť je sfarbená do sivobezova, premenou konceky scerneli,

Premena: 7.1.2010-8.1.2010, vo veku 5 rokov,

Stvoriteľ: Brandy Clyde

Schopnosť(dar): "Vidí cez." Pri väčšom sústredení vidí cez čokoľvek, cvikom cez čoraz hrubšie predmety

Charakter: Jeho najväčšou životnou náplňou je ochraňovať Brandy- keby bolo treba, položil by za ňu život. Má vodcovské schopnosti, vždy si ide za svojim cieľom. Je veľmi chápavý a milý a je veľmi hravý a vtipný
Zivot:
"Ahoj láska. Vrátime sa okolo večera. Asi pôjdeme trochu ďalej, lebo tu zvierat postupne ubúda. Kde sú deti?"
"Deti, prídte sa rozlúčiť s ockom a strýkom. Idú vám aj s ostatnými po večeru." Zakričala moja dráha Havavaúúú a obaja sme s úsmevom pozorovali ako sa tri malé vlčie guľky valia k otvoru v našej nore. Po ceste do seba strkali a predbiehali sa, lebo každý chcel byť prvý. Všetci traja na mňa vyskočili.
"Ahoj ocko! Prosím, ulovíš mi jeleňa? Len pre mňa?" vyzvedal čierny AúúúHaúú. Bol z pomedzi svojich súrodencov najvyšší ale nesprával sa veľmi povýšenecky.
"Nie, len pre mňa!" kričal červenohnedý Baúúúú.
"Dámy majú prednosť, takže dnes len pre mňa!" prekrikovala ich Havavaúúú. Mala meno po mojej krásnej partnerke a rovnako aj dostrieborna sfarbenú srsť. Keď vyrastie, bude rovnako krásna ako ona. Zasmial som sa.
"Čo by ste s takým jeleňom robili. Každému z vás donesiem zajačika a mamičke srnku. Dobre?"
"Doobreee." Povedali jednohlasne ale dosť neochotne, ale vedeli, že lepšie niečo ako nič.
"Môžeme?" pýtali sa ma od vchodu ostatní vlci, ako od vodcu svorky čakali odo mňa pokyny.
"Hneď!" zakričal som naspäť.
"Tak deti, poslúchajte mamičku, dobre?" Všetci traja prikývli a moja Havavaúúú sa na nich láskyplne usmiala."
"Pa. A dávaj si na seba pozor Bavúú. Potrebujem ťa ja, deti a tak aj celá svorka. Si dobrým vodcom."
"Pa, drahá." Pozrel som jej hlboko do očí, otočil sa a vybehol von.
Tam na mňa čakal môj brat a ďalší štyria vlci. Rozbehli sme sa do lesa.

Zrovna sme uháňali jedného jeleňa, keď sme Zvetrili nezvyčajný pach. Bol taký sladkastý, ale niečo v ňom nás nútilo držať sa od neho ďalej. Jeleň už dávno uprchol, ale tiež bežal smerom, ktorý viedol od pachu ďalej. V tom k nám zafúkal vietor a privial ten pach alebo skôr vôňu v intenzívnejšej forme. Bolo mi jasné, že niečo sa sem blíži. Všetci čakali, ako rozhodnem.
"Vráťte sa domov a choďte loviť na druhú stranu. Ja sa pokúsim odviesť to na iný smer. Braček, prosím ťa. Ak sa náhodou nevrátim, postaraj sa mi o rodinu. Som si istý že budeš dobrým otcom ako aj novým vodcom svorky."
"Nie. Ostanem tu s tebou. A vrátime sa domov spolu. Alebo len ja tu ostanem a ty sa vrátiš. Ja nemám deti, ale tvoje ťa potrebujú." Bolelo ma, že som mu musel klamať. "Sľubujem, že sa vrátim. Ale mojou povinnosťou je chrániť svorku. Prosím, choď domov." Povzbudivo som sa naňho pozrel a potom sa aj s celou svorkou rozbehol preč. Ja som som sa rozbehol smerom k neznámemu pachu. Neubehol som ani 30 metrov a predo mnou stála nádherná osoba- podobná človeku. Jej oči však boli červené, popretkávané zlatými žilkami. Ani som nesstihol zaregistrovať jej pohyby a už som jej zuby zacítil na svojom krku. To nie je možné. Lambuovia sú predsa len legendy. Dokonca nelovia ani zvieratá, ale ľudí. Tí ich volajú upíri. Tak čo to potom je. Na viac som sa nezmohol, lebo som dopadol na mäkkú zem a cítil, ako sa mi život vytráca zo žíl. Posledné, na čo som myslel, bola moja rodina. Zavrel som oči. V tom sa moje srdce strašne rýchlo rozbúšilo a od krku som zacítil prúd strašnej bolesti. Oči som doširoka otvoril, ale nevidel som nič. Pohľad mi zahmlievala ta ukrutná bolesť, ktorá kolovala celým mojim telom. Nedokázal som vnímať nič iné. Moje skuvíňanie, ktoré sprevádzalo celý ten proces bolo ešte hlasnejšie. Po nekonečnej dobe sa rytmus môjho srdca zrýchlil ešte viac, ale bolesť začala pomaly ustupovať z chvosta, koncov láb a špičiek uší. Nemizla však, ale všetka sa sústreďovala v mojom srdci. Bol som si istý, že tu rýchlosť úderov nemôže zniesť. A ani neznieslo. Zrazu vynechalo úder a potom buchlo ešte raz a zastalo. Ja som však stále žil. Otovril som oči, ktoré som ani neviem kedy zavrel. Moje zmysly boli 1000 krát lepšie ako predtým. Počul som chrobáky hlboko v zemi podo mnou a aj šumenie lístia vysoko nado mnou. A to ani nespomínam, aký dokonalý som mal teraz môj už predtým úžasný čuch. Mohol som sa zaoberať tým a pritom som mohol plnú sústredenosť venovať osobám okolo mňa. Postavil som sa na nohy. Všetci o krok ustúpili. Ta rýchlosť prekvapila aj mňa. Vpredu stáli traja muži. Nie muži, ale teraz som si spomenul- lambuovia. Najmladší z nich sa na mňa vyškieral. Spoza nich som však cítil niečo známe. Mal som potrebu to pred nimi chrániť. Začal som na všetkých vrčať a oni znova podvedome ustúpili. Boli v presile, ale zjavne mali predo mnou rešpekt. Urobil som obozretný krok smerom k nim. V tom však spoza nich vyskočila mladá samica lambua a skočila pred nich. Aj napriek jej zjavne rýchlemu pohybu som ju videl tak, akoby sa pohybovala pomalšie, než normálny človek. Spoznal som v nej tú, ktorá predtým na mňa zaútočila. No videl som, že je teraz v bezpečí a tak vrčanie utíchlo. Nechápal som tu túžbu po jej bezpečí, ale nepriečil som sa jej. Pomaly, aby som jej dal najavo, že jej neublížim, som sa vydal smerom k nej. Snažil som sa ísť fakt pomaly, ale moje nohy boli dosť rýchle. Plne som sa na spomalenie sústredil a všimol si aký som obrovský. Moje laby sa do zeme pri každom kroku zabárali a vydávali pritom tlmený buchot. Tej, akoby ju človek nazval, upírke som siahal po hruď. Snažil som sa tváriť priateľsky, ale stále som obozretne pozoroval ostatných, aby sa jej nepokúsili ublížíť. Chcel som k nej prehovoriť a aj sa mi to podarilo. Nejakým spôsobom som jej poslal telepaticky myšlienku. Jednoducho som zrazu medzi nami zacítil prepojenie, ale len jednosmerné. Vedel som len, že ma počuje. Povedal som jej to, na čom mi práve záležalo najviac. "Neboj sa. Ja ťa ochránim, ale prosím povedz mi, čo sa stalo." Jej výraz už nebol zdesený, ale uvoľnený. Dvaja z mužov, tí starší sa jej jednohlasne niečo spýtali neznámym jazykom. Rozosmialo ju to. Jej smiech sa rozliehal po okolí a tešilo ma počuť ho. Ostatní na ňu šokovane zízali. Spoza jedného muža sa vyklonila dievčina a znovu sa jej niečo opýtala neznámym jazykom. Tá lambua, ku ktorej som hovoril a chránil ju im niečo koktavo odpovedala znovu tou divnou rečou. O čom sa bavia? Znovu niečo už úplne kľudne povedala a ja som vyčkával. Začala ma škrabkať za ušami. Bolo mi to príjemné. Začali sa rozprávať a moja chránenkyňa zopakovala to, čo som jej povedala. Síce mierne skomolene, ale zrozumiteľne. Zjavne mi nerozumela. Keď to zopakovala, všetci sa na mňa uprene pozreli, ale ten muž jej znovu niečo povedal jej rečou. Asi jej vyvetlil, čo som povedal, lebo sa ku mne pritiskla trošku bližšie. Znovu prehodili pár slov a dievča sa postavilo. Mierne som zavrčal. Obozretne podišlo k mužovi. Svaly sa mi napjali, ale ona bola uvoľnená. Zjavne sa ho nebála. Muž pomaly zdvihol ruku k môjmu nosu. Ovoňal som ju, aj keď som ju predtým cítil už dosť jasne. Bol to však z jeho strany znak úcty a z mojej prijatia. Začal ku mne hovoriť.
"Ahoj. Ja som Christopher a toto je moja rodina. Tuto Brandy ťa nedopatrením premenila na jedného z nás." Videl som ako sa dievčina nechuťou otriasla. Takže ona sa volá Brandy. Pekné meno. Ale ako to že na jedného znich. Premenila? Aj som sa na to spýtal. Neveril som mu však natoľko, aby som mohol hovoriť rovno k nemu. Tak som sa ozval k Brandy.
"Ako to myslíš, že premenila?" Brandy znovu zopakovala otázku. A Christopher pokračoval smerom ku mne. Jedna pravdepodobne zo sestrier Brandy niečo šepkala do ucha. Žeby preklad. Zjavne len ona nerozumela.
" Si upír, prvý upíri vlk. Ak chceš, môžeš ostať s nami." V úžase som len prikývol. Takže je to pravda. Existujú. Dokonca ja som prvý vlčí lambua, prvý upíri vlk? "Predpokladám, že nemáš meno, ktoré by sme vedeli vysloviť, tak si nejaké vyberieš." To odhadol. Neviem, ako by ma asi dokázali volať mojim menom Bavúú. Tak som znovu prikývol-"Tak vitaj do rodiny." Christopher sa usmieval. Ten mladý upír, ktorý sa predtým na mňa škeril vytrhol svoju ruku z ruky tej upírky, čo Brandy niečo šeptala a skočil mi rovno okolo krku. Zjavne bol neškodný a tak som ho nechal, nech sa teší. Podľa všetkého bol jediný chalan medzi sestrami, tak mu chlapská spoločnosť len prospeje. V tom som si spomenul na moju predošlú rodinu. Stislo ma pri srdci, keď som si predstavil, ako sa asi musia cítiť. Braček určite bude podnikať výpravy, aby ma našiel. Postarám sa o to, aby sa im nič nestalo. Budem držať moju novú rodinu od nich ďalej. V tom som ucítil v hrdle pálenie. Prehovoril som k Brandy a tá to zopakovala ostatným. A tak sme sa všetci vybrali na môj prvý upírsky lov.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama